Žijeme v období, keď sme sa naučili ignorovať naše telo, namiesto toho, aby sme ho vnímali, a radšej ho neustále kontrolujeme a hodnotíme pred zrkadlami, zatiaľ čo v tichosti trpí pod tlakom každodenných stresov, povinností a nevyslovených obáv. Keď sa spomenie tantra masáže, väčšina ľudí okamžite upriami pozornosť, pretože v ich mysliach sa objavia tie najextravagantnejšie predstavy, ktoré sú poháňané lacnými filmami a bulvárnymi mýtmi, ktoré nemajú nič spoločné s realitou. Oprávnený dotyk v tomto posvätnej sfére nie je založený na výkone, nie je to mechanické uspokojenie a určite to nie je o prekonávaní hraníc, ktoré by v nás mohli vzbudzovať úzkosť.
Ide o to, aby sme sa na moment zastavili na mieste, kde čas na chvíľu unavene spočíva a prestane nás tlačiť dopredu. Predstavte si miestnosť, kde sa šíri vôňa jemného esenciálneho oleja, hlboké ticho preniká do vášho hrudníka a vy sa už nemusíte snažiť, nič predstierať a pred nikým nič skrývať. Masérka alebo masér tu nie je strojom na odstránenie bolestí chrbta, ale sprievodcom, ktorý s nevyčerpanou trpezlivosťou a rešpektom skúma mapu vášho napätia. Dotyk je tu pomalý, vedomý a nesmierne hlboký, akoby sa dotýkal nielen pokožky, ale aj duše, ktorá už dávno zabudla, aké je to byť prijatá bezpodmienečne.
V tom momente sa začínajú diať tiché zázraky, keď sa zablokovaná energia, nahromadená počas rokov v panve a hrudníku, začne slobo prelievať celým telom ako jar v podobe potoka pod távajúcim ľadom. Nejde o extázu, ktorá vás vystrelí do výšin, ale o návrat do domova, do jedinečného obalu, ktorý máme na celý náš pozemský život prenajatý. Možno sa rozplačete, možno pocítite, ako sa uzol v žalúdku, ktorý vás sužoval dlhé mesiace, uvoľní, alebo možno len pokojne zaspíte s vedomím, že vás konečne niekto naozaj počúva bez potreby otvoriť ústa. Tantra nie je mystický výmysel pre znudených boháčov, ale cesta späť k základnej ľudskej podstate, kde dotyk lieči rany, ktoré rozum nedokáže pochopiť ani odstrániť.
